akcie ikona
 
 
strateniludia.logo
 
cens logo

 

www.hr12.eu

12.husarsky@post.sk

Andráši (maď. Andrássi) – hornouhorský rod sedmohradského pôvodu.

benczur-andrassy gyula

V Uhorsku známy od roku 1575. V roku 1642 získava hradné panstvo Krásna Hôrka, neskôr monocké, drnovské a štítnické panstvo. V roku 1645 získavajú panstvo Betliar. Rod vlastnil početné bane a huty na Gemeri a Malohonte. V roku 1676 rod získava barónsky, v roku 1766 grófsky titul. Andrášiovci patrili k najbohatším uhorským rodom. Jeho členovia zastávali významné funkcie v župnej aj v štátnej správe na vysokých úrovniach. Július Andráši starší (1823-1890) bol rakúsko - uhorským ministrom zahraničia, spolutvorcom rakúsko - maďarského vyrovnania a podporovateľom nemecko - rakúskeho spojenectva. V rokoch 1867 - 1871 bol uhorským ministerským predsedom. Jeho syn Július (obr.) (1860-1929) sa stal posledným rakúsko-uhorským ministrom zahraničných vecí.

Oponický (maď. Apponyi) – hornouhorský rod známy od 13.storočia.

apponyi antal gyorgy

V roku 1392 získava panstvo Oponice v Nitrianskej stolici. Rod získal v roku 1718 barónsky, v roku 1739 grófsky titul. Na obrázku je Anton Oponický (1751-1817) ktorý založil preslávenú rodovú knižnicu obsahovo jednu z najväčších súkromných knižníc v Uhorsku. Započal tiež s prestavbou sídla rodu. Jeho príslušníci zohrali negatívnu úlohu počas maďarizácie Slovenska po rakúsko - maďarskom vyrovnaní v roku 1867. Patrili k popredným hlásateľom "Veľkého Uhorska" po roku 1918. Z rodu pochádzala posledná albánska kráľovná.

Balaša (maď. Balassa) – uhorský šľachtický rod spomínaný už v 1.polovici 13.storočia.

ban balassa

Vlastník majetkov v Boršoďskej a Novohradskej stolici, ďalej Iľanova a Paludze v Liptove. Neskôr rod získava majetky v Honte - panstvo Ďarmoty a Ipeľské Šahy, v Novohrade hrad a panstvo Modrý Kameň. V druhej polovici 16.storočia získavajú Plavecký hrad v Bratislavskej stolici a považskobystrické panstvo. V rokoch 1554-1601 vlastníci panstva Liptovský Hrádok, v 17.-19.storočí vlastníci podielov v panstvách Makovica, Budimír a Devín. V roku 1561 barónsky, v roku 1772 grófsky titul. Členovia rodu si vydobii slávu a vynikli ako protitureckí bojovníci a velitelia. Najznámejšími z nich boli Melchior a Valentín. Balašovci zastávali funkcie chorvátskych bánov-na obr. Pavol František Balaša (1736-1807), slúžili v armáde, ďalej vo funkciách stoličných prísediacich, pôsobili na nižších stupňoch štátnej správy.

Brezovický (maď. Berzeviczi) – hornouhorský šľachticky rod saského pôvodu.

berzeviczy1

V roku 1209 získavajú panstvo Veľká Lomnica, neskôr ďalšie panstvá na Spiši: Brezovicu a Kamenicu. Rod sa pričinil o založenie a vybudovanie viacerých obcí na Spiši. Členovia rodu pôsobili vo viacerých funkciách štátnej správy na úrovni stolíc, aj v celouhorskom merítku. Boli známymi filantropmi, ekonómami a sociológmi. Problematike sociológie sa intenzívne venoval Juraj Brezovický (1763-1822, na obr.) ktorého práce vyšli aj v zahraničí. Príslušníci rodu slúžili ako sedmohradskí kancelári, kráľovskí taverníci a komornici, diplomati. Zaoberali sa vedou, patrili k mecénom vzdelávania. Patrili k oporám hornouhorského evanjelictva. Z rodu pochádzal posledný hlavný dvormajster uhorskej kráľovnej Alžbety, manželky Františka Jozefa I. .

Čáky (mad. Csáki) – uhorský šľachtický rod sedmohradského pôvodu.

aleandercaki

Pôvodné rodové majetky ležali v Satmárskej stolici už v 14.storočí. Stali sa významným pozemkovým vlastníctvom a majetkovou základňou rodu. V 17.storočí rod získava majetky v Leviciach, Komárne a v Zvolenskej stolici. Po vymretí rodu Turzovcov v roku 1638 získavajú Spišský hrad a panstvo Richnava, tiež hrad Tematín v Trenčianskej stolici. Po vymretí Drugethovcov získavajú väčšinu ich majetkov na východnom Slovensku. V roku 1798 získavajú budatínske panstvo ktoré vlastnili zo svojimi spišskými majetkami nepretržite až do roku 1945. Rod podporoval rozvoj baníctva na Spiši. V roku 1560 získavajú grófsky titul. Patrili k obhajcom práv uhorskej šľachty, boli známi svojou statočnosťou v odboji. Alexander Čáki (na obr.) pôsobil v predrevolučnom období (pred rokom 1848) ako radca palatína Jozefa. Členovia rodu aktívne napomáhali maďarizácii horných Uhier po rakúsko-maďarskom vyrovnaní. Boli sedmohradskými vojvodami, kráľovskými radcami, sudcami, županmi a vyššími katolíckymi cirkevnými hodnostármi.

Druget (maď. Drugeth) – uhorský šľachtický rod pôvodne neapolsko-francúzskeho pôvodu.

drugethjuraj3

Jeho členovia Filip a Ján prišli do Uhorska v sprievode kráľa Karola Róberta z Anjou ktorý nastúpil na uhorský trón po vymretí dynastie Arpádovcov v roku 1301. Za svoju vernosť kráľovi obdržali majetky na východnom Slovensku. V roku 1330 vlastnili hradné panstvá Stará Ľubovňa, Dunajec, Plaveč, Sokoľa, Slanec, Trebišov, Jasenov, Brekov. Neskôr panstvá Čičava, Užhorod (dnes Ukrajina), Čachtice a majetkové podiely v sedmohradských panstvách spolu z Bátoryovcami. Drugetovci používali v 16.-17.storočí predikatat "de Hommonay" nakoľko rodové sídlo bolo v Humennom. V Zemplínskej a Užskej stolici vlastnili 300 dedín. Po meči vymreli v roku 1684 Žigmundom II. Drugetom. Drugetovci boli uhorskými palatínmi, kráľovskými sudcami, županmi uhorských stolíc. Počas prvých uhorských stavovských povstaní stáli na strane kráľa, v jeho službách vynikol Ján III.Drugeth (1583-1620, na obr.). Po vymretí rodu ich majetky zdedili Čákyovci, Festetičovci a Zičiovci.

Erdédy (maď. Erdódi) – uhorský šľachtický rod sedmohradského pôvodu.

erdody janos nepomuk iibanhr

V 15.storočí vlastnili významné majetky na území dnešného Chorvátska, po ich zabratí Turkami presídlili do horných Uhier kde sa aktívne  zapojili do protitureckého odboja. Koncom 16.storočia získavajú panstvá Smolenice, Dobrá Voda, Ludanice a podiely v beckovskom, čachtickom a oravskom hradnom panstve. V roku 1720 získavajú hlohovské panstvo, neskôr podiely v panstvách Ostrý Kameň, Šariš, Makovica a Hrušov. Istý čas si podržali v zálohu strečnianske panstvo vrátane hradu. Od roku 1764 vlastnili podiely z baní a hút v Banskej Štiavnici, Novej Bani, Hodruši a v Pukanci. Reprezentačné paláce si postavili vo Viedni, Bratislave a Budíne. Najväčší rozsah majetkov a moci dosiahli v 17.-18.storočí. V roku 1687 získavajú uhorský kniežací titul. Členovia rodu slúžili ako uhorskí palatíni, kráľovskí radcovia, chorvátski báni-na obr. Ján Nepomuk Erdédy (????-1806), dipomati, kancelári, nitrianski bisupi a stoliční župani. Erdédyovci boli jedným z troch vysokých hornouhorských šľachtických rodov ktoré nikdy neodpadli od panovníka počas náboženských protihabsburských povstaní a nikdy nekonvertovali k evanjelikom alebo kalvínom - podobne ako Esterházyovci a Pálfyovci.

Esterházy (maď. Eszterházi) – hornouhorský šľachtický rod.
esterhazy ii miklos

Od raného stredoveku vlastník osady Esterháza pri Dunajskej Strede. V roku 1241 získava rod galantské panstvo. Neskôr veľmi rozvetvený rod, jeho členovia získali v roku 1601 panstvo Strečno,v roku 1614 panstvo Zvolen a Dobrá Niva, v roku 1626 Bytču s časťami oravského a lietavského panstva. V roku 1642 Esterházyovci získavajú šintavské a čeklísske panstvo (dnes Bernolákovo). V roku 1675 hradné panstvo Levice, v roku 1690 Vígľaš a ďalšie majetky a majetkové podiely na území Uhorska a Sedmohradska. V roku 1626 získali grófsky titul. Neskôr sa rod rozdelil na dve línie - grófsku uhorskú (tzv.galantskú) a rakúsku. V roku 1712 získala forchtensteinská (tzv.rakúska línia) ríšsky kniežací titul. Počas rakúsko - francúzskej vojny v roku 1809 ponúkol Napoleon po zamýšľanom rozdelení rakúskeho mocnárstva Uhorsku samostatnosť na čele s palatínom Jozefom Antonom. Neskôr korunu ponúkol Mikulášovi II. Esterházymu (1765-1833 - na obr.). Uhorské stavy ostali verné kráľovi a palatínovi, hoci časť šľachty sympatizovala s Napoleonom. Knieža Esterházy ponuku nikdy neprijal. Rod patril k najväčším vlastníkom pôdy v monarchii, vlastnili do roku 1945 okolo 421.000 katastrálnych jutár pôdy. Príslušníci rodu vždy verne stáli na strane kráľa a nikdy od neho neodpadli. Neslávne sa zapojili do maďarizácie Slovenska. Zastávali najvýznamnejšie politické a vojenské funkcie v Uhorsku. Boli uhorskými palatínmi, maršalmi monarchie, chorvátskymi bánmi, kráľovskými radcami, diplomatmi, jágerskými a ostrihomskými biskupmi, tiež mecénmi umelcov. V ich službách tvoril Jozef Haydn.

Forgáč (maď. Forgách) – hornouhorský šľachtický rod.

forgach miklos

Pôvod je odvodzovaný od starouhorských Hont - Poznanskovcov. V roku 1226 rod získava hradné panstvo Gýmeš v Nitrianskej stolici. V 14.storočí získavajú panstvo Holíč, v roku 1596 hrad a panstvo Šomoška, v tom istom roku aj Topoľčany, v roku 1637 Hlohovec a iné drobné podiely v majetkoch v rámci celého Uhorska. V roku 1650 barónsky titul, v roku 1660 grófsky titul. Členovia rodu boli uhorskými palatínmi, kráľovskými komorníkmi a radcami-na obr. Mikuláš Forgáč (1731-1795), sedmohradskými kancelármi, hornouhorskými kapitánmi, krajinskými sudcami, diplomatmi, vojvodcami. Ďalej ostrihomskými, veľkovaradínskymi a jágerskými biskupmi. Istý čas boli i dedičnými županmi Nitrianskej stolice.

Grasalkovič (maď. Grasallkóvich) - hornouhorský šľachtický rod.

antal grassalkovich i. 1694-1771

Pôvodne zemiansky rod hospodáriaci na svojich majetkoch v Trenčianskej a sčasti v Nitrianskej stolici v ktorej vlastnil drobné majetkové podiely. Rod pochádza z Beckova kde je sa spomína v 16.storočí. O vzostup rodu sa zaslúžil Anton Grasalkovič - na obr. (1694-1771) ktorý získal vzdelanie v zahraničí. Položil základ modernej ekonómie Uhorska. Členovia rodu pôsobili ako kráľovskí ekonómovia, radcovia palatína, strážcovia uhorskej kráľovskej koruny, kráľovskí koniari, župani Aradskej a Novohradskej stolice. Podobne ako ostatné uhorské rody, aj Grasalkovičovci našli uplatnenie v armáde. Svedkom slávy rodu je Grasalkovičov palác ktorý bol postavený ako letohrádok. Dnes je sídlom prezidenta Slovenskej republiky.

Ilešházy / Eliášovský (maď. Illésházi) - hornouhorský šľachtický rod.

ehrlinger illshzy

Pôvodný majetok tvorila od raného stredoveku dodnes jestvujúca obec Eliášovce pri Dunajskej Strede. Zásluhy Štefana I. v protitureckých vojnách spôsobili rast moci rodu. V roku 1586 Ilešházyovci získavajú panstvá Likava a Svätý Jur. V roku 1600 Trenčín, Súču, Bánovce nad Bebravou a šuranské panstvo. Príslušníci rodu sa stávajú dedičnými županmi Liptovskej a Trenčianskej stolice. V roku 1676 získavajú grófsky titul. Počas obdobia reformácie sa rod pridal k nej, neskôr pod hrozbou straty majetkov dobrovoľne rekatolizoval. Štefanom II. - na obr. (1762-1835) rod v roku 1835 vymiera. Jeho členovia slúžili ako uhorskí palatíni, krajinskí sudcovia, kráľovskí taverníci a komorníci a dediční župani Trenčianskej stolice.

Koháry (maď. Koháry) – hornouhorský šľachtický rod.

kohary ferenc

Za mimoriadne zásluhy v bojoch proti Turkom získava Peter Koháry (1546-1627) barónsky titul v roku 1616. V roku 1622 získavajú Koháryovci hradné panstvo Čabraď, v roku 1629 sitnianske hradné panstvo a časť panstva Divín v novohradskej stolici.

Po vyhnaní Turkov z Uhorska získavajú v roku 1689 hrad a panstvo Fiľakovo, v roku 1699 Veľký Blh a po vymretí Drienčanskovcov (maď. Derencséni) časť ich gemersko-malohontského panstva. V roku 1720 získavajú muránske hradné panstvo a početné majetkové podiely v Gemerskej a Novohradskej stolici. V roku 1792 rod získava uhorský kniežací titul. Vymiera po meči Antonom Františkom - na obr. (1767-1826) v roku 1826. Majetky Koháryovcov ako veno dostáva jedniná dedička kňazná Júlia ktorá sa po koverzii stáva evanjeličkou a vydáva za Filipa, princa Sasko - Koburgsko - Gothajského ktorý získava v roku 1827 na návrh uhorského snemu pochádzajúceho od palatína Jozefa Antona tzv.indigenát - uznanie uhorskej šľachty ktorým sú Koburgovci prijatí do jej stavov ako pôvodne neuhorský rod. Členovia koháryovskeho rodu sa preslávili ako vojaci a vojvodcovia v protitureckých vojnách, slúžili ako kráľovskí prísediaci a komorníci, sudcovia a dediční hontianski župani. Boli poverovaní dôležitými hospodárskymi úlohami v kráľovskej uhorskej komore.

Kubínsky (maď. Kubínyi) – hornouhorský šľachtický rod.

kubinyi antal v

Už v roku 1288 rod vlastnil panstvo Revúca pri Ružomberku, v roku 1325 ho vymieňa za panstvo Vyšný Kubín v Oravskej stolici. V 15.-16.storočí má rod majetkové podiely v Liptovskej a Peštianskej stolici, od roku 1506 vlastní panstvo a hrad Hodejov na Gemeri. Neskôr sa podľa vlastníctva pozemkov členili na vetvy. Príslušníci rodu pôsobili najmä v stoličných správach na nižších stupňoch v Oravskej stolici, od 16. po 19.storočie i v najvyšších orgánoch Uhorska. Zaoberali sa umením, vedou a hospodárstvom.

Majlát (maď. Majláth) – uhorský rod sedmohradského pôvodu.

majlatkanc

Väčšina jeho majetkov ležala v Sedmohradsku. V 16.-17.storočí rod získava majetky v Bratislavskej stolici (Zavar) a Tekovskej stolici. Členovia rodu boli sedmohradskými vojvodami, vysokými uhorskými štátnymi a súdnymi predstaviteľmi-na obr.Anton Majlát (1786-1861), uhorský kancelár. Ďalej županmi a ekonómami.

Medňanský (maď. Mednyánszky) – hornouhorský šľachtický rod.

mednyanszky jozsef

Pochádzal pôvodne z Turčianskej stolice kde v roku 1356 získal dedinu Medné a neskôr majetok v Hôrke nad Váhom v Trenčianskej stolici a v Dubovej. V 15. storočí získal majetky v Sedmohradsku. V roku 1688 rod získava barónsky titul. Členovia rodu sa venovali etnografii, umeniu, publicistike. Pôsobili v rôznych stoličných hospodárskych funkciách a ako oravskí a liptovskí župani. Uplatnenie našli v armáde na nižších veliteľských postoch - na obr. Jozef Medňanský (1789-1868), slúžiaci v palatínovom husárskom pluku.

Pálfy (maď. Pálffi) – uhorský šľachtický rod.

palffy lipot

Pôvod rodu je spoločný z Erdédyovcami. Erb rodu je prvýkrát doložený v roku 1459 ako pôvodne zemiansky. Vzostup rodu začal za Mikuláša Pálfyho (1552-1600) ktorý v roku 1583 odkúpil od židovskej bankárskej rodiny Fuggerovcov hrad Červený Kameň s panstvom. V roku 1598 dedične získal bratislavské hradné panstvo a s ním hodnosť dedičného kapitána a župana Prešporskej stolice. Rod postupne získava panstvá Pezinok a Svätý Jur (1626), ďalej Malacky a plavecké panstvo (1634), Bátorove Kosihy a devínske hradné panstvo (1635), Bojnice a panstvo Marchegg (1637), Smolenice (1777), Dobrá Voda (1855) a iné. V roku 1581 získavajú barónsky, v roku 1634 grófsky titul. Podľa rodových majetkov sa rod delil na viacero línii. Do roku 1918 na Slovensku vlastnili 181.400 katastrálnych jutár pôdy. Členovia rodu boli vždy verní panovníkovi podobne ako Erdédyovci a Esterházyovci. V kráľovských službách dosiahli vysokých funkcii. Pôsobili ako uhorskí palatíni, maršali monarchie, generáli, kráľovskí taverníci, krajinskí sudcovia, kráľovskí komorníci, sedmohradskí kancelári, chorvátski báni, strážcovia uhorskej koruny, dvorskí kancelári a dediční župani Prešporskej, Nitrianskej a Trenčianskej stolice.

Perínsky (maď. Perényi) – hornouhorský šľachtický rod.

pernyi imrenador

V roku 1292 je spomínaná a doložená kráľovská donácia Perínu v Zemplínskej stolici Urbanovi. Neskôr rod získava panstvá Veľká Ida, Stropkov, Trebišov, Šariš a Blatný Potok (maď.Sárospátak) a drobné podiely v majetkoch v Užskej stolici. V 14.-16.storočí boli Perínskovci najvplyvnejším rodom na severovýchode Uhorska. Členovia boli uhorskými palatínmi, krajinskými sudcami, kráľovskými taverníkmi, kráľovskými komorníkmi, chorvátskymi bánmi, strážcami uhorskej koruny, sedmohradskými vojvodami, biskupmi. Najširšie uplatnenie našli v armáde počas protitureckých vojen.

Rakovský (maď.Rakvayi / Rákovszky) – hornouhorský šľachtický rod.

rakovskymartin

Pôvodne pochádzal z Horného Jasena v Turčianskej stolici. V roku 1245 sa Rakovskí stávajú majiteľmi Rakova, v polovici 16.storočia. Vlastnia tiež  majetkové podiely v dedinách Turca, Zvolena, Liptova, Trenčína a Spiša. V 18. az 19.storočí tiež majetkové podiely v Novohrade, Honte a Tekove. Členovia rodu pôsobili na nižších stupňoch uhorskej správy, široké uplatnenie našli v armáde. Boli známymi vedcami, hospodárskymi odborníkmi, mecénmi vzdelania a humanistami.

Révaj (maď. Révai) – uhorský šľachtický rod.

revay janos nepomuk

Pôvodne vlastniaci panstvo Réva v Sriemskom komitáte, neskôr iné drobné majetky na území dnešného Slovinska a Chorvátska a neskôr v Uhorsku kam podobne ako niektoré iné rody utiekli pred Turkami. V roku 1527 rod získava hrad Sklabiňa a v roku 1540 majetkové podiely v Turčianskej stolici. Od roku 1532 získava dedičnú funkciu turčianskeho župana. Zároveň Révajovci získavajú podiely v panstvách Holíč, Šaštín, Beckov, Ostrý Kameň, Lietava. Barónsky titul získavajú v roku 1636 a grófsky v roku 1723. Niektoré majetky na území Slovenska rod vlastnil až do roku 1945. V roku 1918 Révajovci vlastnili 31.609 katastrálnych jutár pôdy. Členovia rodu dosiahli funkcie strážcov uhorskej koruny, slúžili v diplomatických a správnych funkciách, uplatnili sa v armáde. Venovali sa umeniu a hospodárstvu. Pôsobili ako biskupi a stali sa v 17.storočí po spätnej konverzii ku katolíkom aktívnymi stúpencami protireformácie.

Revický (maď. Reviczi) – hornouhorský šľachtický rod.

revickyadamkanc

V roku 1272 získal oravské panstvo Revišné. Členovia rodu sa uplatnili ako kráľovskí stajníci, kráľovskí kancelári - na obr. Adam Revický (1786-1862), radcovia,  diplomati, rôzni dvorskí hodnostári. Pôsobili v stoličných správnych funkciách a v armáde.

Urminský (maď. Urményi) - hornouhorský šľachtický rod.

jzsef rmnyi chief justice

Spomínajú sa v Nitrianskej a Pešťskej stolici v 16.storočí, vlastnili mojmírovské panstvo v Nitrianskej stolici. V protireformačných časoch boli oporou nitrianskeho biskupstva. Členovia rodu sa uplatnili ako kráľovskí radcovia a komorníci, župani, pedagógovia a nižší cirkevní hodnostári. Na obr. Jozef Urminský (1741-1825), popredný uhorský právnik a pedagóg. Zaoberali sa spoločenskými vedami a diplomaciou.

Vešeléni (maď. Wesselényi) – uhorský rod sedmohradského pôvodu.

wesselenyi bela

V hornom Uhorsku známy od roku 1562 keď dostáva grófsky titul. Väčšina rodových majetkov však ležala v Sedmohradsku. V roku 1601 rod získava hradné panstvo Strečno, neskôr panstvá Muráň, Slovenská Ľupča a Veľký Blh. Po odhalení sprisahania palatína Františka Vešeléniho proti kráľovi Leopoldovi I. boli palatínove všetky majetky skonfiškované, palatín František bol popravený. Vdova a deti žili vo Viedni. Členovia grófskej rodiny sa neskôr uplatnili ako vojaci, politici a diplomati. Zaoberali sa ekonómiou a hospodárstvom. Na obr. Mikuláš Vešeléni (1796-1830) .

Zay (maď. Zai) – uhorský šľachtický rod chorvátskeho pôvodu.

zay ii imre

Pochádzal z chorvátskej Zalje, tam doložený už v 13.storočí. Za zásluhy v bojoch proti Turkom získavajú donáciu na hradné panstvo Uhrovec v Trenčianskej stolici v roku 1547. Neskôr získali podiely v beckovskom, čachtickom a lietavskom panstve. V roku 1560 získali barónsky titul, v roku 1830 grófsky titul. V roku 1918 na území Slovenska vlastnili 21.000 katastrálnych jutár pôdy. Členovia rodu pôsobili v štátnych správnych a v cirkevných funkciach. Uplatnili sa na nižších veliteľských postoch v armáde-na obr. Imrich Zay (1765-1831). Neslávni boli v priebehu 19.storočia svojimi maďarizačnými snahami na cirkevnom poli, mimoriadne vynikol najmä Karol Zay, generálny dozorca uhorskej evanjelickej cirkvi  (1797-1871). Ako kuriozitu uvádzam že vo vtedajšom Zay - Uhrovci sa v rodine evanjelického učiteľa narodil Ľudovít Štúr. Buditeľ Štúr a reakčný Zay boli síce spolurodáci, rovesníci, ale v dospelosti spolu ostro polemizovali.

Ziči (maď. Zichy) - uhorský šľachtický rod chorvátskeho pôvodu.

zichy hippolit

Rod sa prvýkrát spomína v roku 1260 v dedine Zalja, pôvod Zičiovcov je rovnaký ako Zayovcov.V 14.storočí začínajú Zičiovci používať prediktát "de Zich" podľa dediny v Zalianskej stolici ktorá im patrila. Do horného Uhorska nadobro presídlili v 17.storočí, hoci sem ušli už predtým pred tureckým nebezpečenstvom a postupne sa tu udomácnili. V roku 1657 získavajú časť komárňanského panstva, po roku 1672 panstvo celé. V roku 1686 im ako konfiškát po Balašovcoch pripadlo divínske hradné panstvo v Novohrade. Po roku 1711 získavajú panstvá Voderady, Želovce, Cífer a Rusovce a čiastkové majetkové podiely v panstvách Ostrý Kameň, Lietava a v oravskom hradnom panstve. Svoje majetky si podržali až do roku 1918. V dobe najväčšieho rozmachu rodu predstavoval výmer pôdy im patriacej 100.000 katastrálnych jutár pôdy. Členovia rodu zastávali významné funkcie v kráľovských službách. Pôsobili vo vysokých duchovných funkciách - na obr. šopronský biskup Hypolit Ziči (19.storočie). Ďalej ako kráľovskí radcovia, uhorskí ministri - na obr. Karol Jozef Ziči (1753-1826), uhorský minister vojny (1809-1812), uhorský minister vnútra (1813-1815), strážcovia uhorskej koruny, kráľovskí komorníci a taverníci a radcovia. Zaoberali sa hospodárstvom, pôvodnou uhorskou etnografiou, folklórom a umením.

zichy jozsef

HR12.ikona

Alžbeta, grófka Báthory bola pramatkou šľachtických rodov Uhorska. Patrí k ikonám uhorských dejín, ktoré si bez nej nemožno predstaviť. Neveriaci Tomáši a im podobní pochybovači nech vidia nižšie.

rozrod bathory velke

koniec str

You are here:   Hlavná stránkaČitáreňO daktorých šľachtických rodoch hornouhorských
| + -