www.hr12.eu

12.husarsky@post.sk

Vytlačiť

Husár...


Lexikologicky odvodené od slavónskeho slova kursar alebo gusar/chusar. Talianska verzia corsare – lúpežník, nemecky hussar, poľsky husár, rusky gusar, francúzsky houssard, anglicky husar, maďarsky huszár. Inak ľahký jazdec armád 15.-20.storočia.

Pôvodne výlučne uhorský ľahký jazdec. Stálou súčasťou jazdectva európskych armád od 17. storočia. Prvýkrát sa objavili koncom 15. storočia počas vlády kráľa Mateja Korvína ako súčasť jeho tzv. "Čierneho pluku". V nemecky hovoriacich krajinách sa objavili počas nemeckej sedliackej vojny v prvej tretine 16. storočia. Bližšie sa spomínajú v roku 1546, keď sa objavujú pod menom "husser-husseer" v armáde saského kurfirsta. Jednalo sa o uhorských jazdcov,  protestantských náboženských exulantov. Slovná forma "hussar" sa ustáľuje okolo roku 1600. Spočiatku ich výzbroj a výstroj tvorilo ľahké krúžkové a plátové brnenie, šabľa, kopija, fokoš. Počas tureckej expanzie do Európy sa vďaka svojej pohyblivosti a ľahkosti skvele uplatnili proti tureckej ľahkej jazde, ktorá dovtedy z ľahkosťou porážala vďaka svojej výzbroji a taktike tažkoodené a málo pohyblivé európske obrnené jazdectvo zvyknuté bojovať len v zovretých formáciách. Po ukončení tureckých vojen a následnom rozmachu palných zbraní husári odložili už archaizujúce brnenie a v tzv. uhorskom kroji sa stali známymi po celom kontinente. Spočiatku boli vedení v armádach ako mimoriadne obávané, nepravidelné jednotky. V Poľsku sa husári objavili za vlády Žigmunda Báthoryho. Do svetových vojenských dejín sa zapísali ako víťazi nad tureckou elitnou jazdou v bojoch pod Viedňou v r. 1681, kde bojovali pod priamým velením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho.

Polish Winged Husaria

Prvýkrát sa husári v rámci pravidelného jazdectva objavujú v rakúskej cisárskej armáde, keď je v roku 1688 založený a na uzemí dnešného Slovenska naverbovaný prvý pravidelný husársky pluk (od roku 1798 niesol poradové číslo 9). Tento nepretržite existoval až do roku 1918. Príklad Rakúska nasleduje Prusko, kde v dobe prusko-rakúskych vojen sformoval kráľ Fridrich II. 10 husarskych plukov v ktorých slúžili aj pôvodne zajatí uhorskí husári. Neskôr sa začiatkom 18.storočia husári uhorského typu rozšírili do Francúzska, Poľska , Švédska a Ruska. Z indiánskych vojen známa "modrá kavaléria" v USA sa spája s pôsobením uhorských vysťahovalcov do Ameriky, najmä Michala Kováča ktorý stál pri zrode a formovaní sa pravidelného jazdectva raných severoamerických štátov.

Kovács Mihály

Po roku 1790 už husári predstavovali stabilnú zložku jazdectva európskych armád. Uniforma vychádzajúca z tzv. uhorského kroja sa častokrát farebne a doplnkovo v jednotlivých armádach a štátoch menila, často od pluku k pluku. V princípe však pozostávala z čižiem, úzkych nohavíc s výšivkou v rázporkoch, blúzy (dolmanu), kožúška (mentieky), šabľovej tašky a kalpaku (kožušinová čiapka zo súkenným dienkom voľne visicim na ľavej strane), ktorý v rakúskej armáde po roku 1798 nahradil čákov (čiapka valcového tvaru zo štítkom proti slnku). Uniformy sa farebne líšili u jednotlivých plukov a armád nielen farebným prevedením ale i doplnkami a výzbrojou.

 

historia husari

Výzbroj uhorského husára tvorila šabľa, pár jazdeckých pištolí, krátka karabína alebo štuc. Niekde boli husári vyzbrojení kopijami (napríklad ruskí Sumskí husári). Nohavice, dolman a mentieka boli bohato zdobené šnúrami.  Pri jazde na koni husári používali iný typ sedla ako ostatné jazdectvo (tzv. uhorské sedlo), tiež iný druh chovu koní ako dragúni alebo kyrysníci.

Počas napoleonských vojen disponovala c. k. armáda celkovo 12 husárskymi plukmi. Najstarším bol uz spomínaný husársky pluk č.9 "Ján, gróf Frimont" založený 10.XII.1688 na základe cisárskeho patentu Františkom, grófom Czoborom. Prví pravidelní cisárski husári vôbec pochádzali zo šintavského, nitrianskeho, hlohoveckého a holíčskeho panstva.



You are here:   Hlavná stránka
| + -